Zóna oddychu

Tento príspevok je síce zo zážitkov v roku 2006, ale v týchto chladných dňoch hádam rozohreje.
Každý niekde na zemi objaví svoj raj. Ja som mala predstavu, že na mňa čaká na Seychelách, Bora Bora, alebo na Mauríciu. Ale nemusela som ísť až tak ďaleko. Presne tak, ako v raji som sa cítila aj na Tenerife (Kanárskych ostrovov) a nebolo to len príjemnou spoločnosťou vedľa mňa.
Poznáte to. Prídete na dovolenku a prvú polovicu týždňa ešte rozmýšľate, čo ste v práci nestihli a čo na Vás čaká. Mne sa to stáva pravidelne. A zrazu na malom Kanárskom ostrove zastalo lietadlo a akoby čarovným prútikom ma prenieslo do ríše, kde ma vôbec nezaujímali akékoľvek problémy, a už vôbec nie problémy v práci. Jednoducho úplne uvoľnenie, relax.
Ani neviem, čím to bolo, proste sa to nieslo povetrím a atmosférou. Nádherné čisté more, ktoré vie ukázať svoju silu obrovskými vlnami, usmievavé tváre domorodcov, ktorí Vás vítajú vo svojich obchodíkov a nemáte pocit, že ich svojou prítomnosťou obťažujete, práve naopak, množstvo kaviarničiek do ktorých Vás lákajú animátori a v neposlednej rade pláže pokryté čiernym pieskom, v ktorom sa trblietali malé strieborné kúsočky, alebo žltučkým saharským pieskom. Jednoducho si vyberiete práve podľa aktuálnej nálady.
Príroda ma uchvátila, znaky sopečného ostrova sa prelínajú s krásnou zeleňou, na severe pripomínajúcou prales. Nekonečné množstvo úzkych kľukatých cestičiek Vás vyvedie vysoko do nebies, odkiaľ môžete pozorovať nádhernú panorámu celého ostrova. A v tomto raji, ktorý sa dotýka hviezd, stretnete normálne žijúcu civilizáciu. Dedinka uprostred skál a kosodreviny.
Sen alebo skutočnosť?
Uchvátil ma LORO PARK. Treba ho vidieť, nedá sa opísať. Nekonečná symbióza zvierat a človeka. Ani ste nemali pocit, že sú cvičené, pretože sa stále len maznali a túlili k svojim cvičiteľom. Ak nedostali božtek, ani sa o nejakú atrakciu nepokúšali. To snáď nebolo ani nacvičené vystúpenie, to bol len prejav lásky veľryby, delfína alebo tuleňa k človeku. Celý čas vlastne len tancovali, hrali sa, objímali sa a tešili sa zo vzájomnej blízkosti. Naozaj to treba zažiť, nedá sa to opísať.
Očarila ma hora Teide. Nad oblakmi, vo výške 3000 m zažijete iný svet. Láva ho zmenila na mesačnú krajinu a predsa vymodelovala neuveriteľný obraz. Ak to nezažijete, akoby ste tam ani neboli.
Videla som toho veľa, precestovala som takmer celý ostrov, oplatilo sa. Napriek tomu som všetko nestihla, pretože stále bolo čo nové objavovať, ale viem, že sa chcem vrátiť. Chcem opäť prežiť ten nádherný pocit, pocit, že sa niekde cítite dobre, že ste objavili svoj vlastný raj na zemi.