Zóna oddychu

Po našom Bretónsko, po francúzsky Bretagne a domáci to vyslovujú "britany". Oprávnene. Túto časť Francúzska totiž začali osídľovať Kelti, prichádzajúci z Britských ostrovov, približne v piatom až šiestom storočí. Preplavili sa cez kanál a zostali tu. Vedeli prečo... Zvláštna mikroklíma a názov Smaragdové pobrežie vychádza z farby morskej vody. Je to skutočne malebný kraj. My sme prileteli lietadlom do Paríža a odtiaľ prišli rýchlovlakom TGV, čo trvá presne a pohodlne tri hodiny, ale nabudúce by som radšej išla autom. Po pobreží je totiž rozprestretých množstvo malých, ale čarovných mestečiek. Jedno sa dá prejsť a poobjavovať zhruba za hodinu, takže je lepšie mať vlastnú dopravu. Bývali sme v Dinare, čo je obľúbená dovolenková destinácia, plne pripravená na turistov. Pláže, stánky, kaviarničky, reštaurácie. Vodným autobusom sa dá za 10 minút dosť do Saint Malo, ktoré bolo v 17-tom a 18-tom storočí najbohatším prístavom. Bohatsvo priniesli majitelia lodí a korzári. Korzár je legálny pirát, s povolením od kráľa. V čase vojny bolo ich úlohou prepadať a zajímať anglické lode. Posádka (rukojemníci) a tretina lodného nákladu a bohatstva patrila kráľovi, dve tretiny korzárovi. Výhodné, hoci trošku nebezpečné povolanie :-). Mestečko bolo tak bohaté, že si sem francúzsky kráľ chodil "požičiavať" peniaze na stavbu Versailes.. Miestna šľachta unikala v lete pred ruchom a zápachom rybacích trhov na vidiek, do víkendových zámočkov. Vláda ich v osemdesiatych rokoch minulého storočia lacno popredávala súkromným osobám za prísľub rekonštrukcie a zachovania kultúrneho dedičstva. Dnes sú v zámkoch väčšinou súkromné múzeá, s riadnymi otváracími hodinami a vstupným, čo umožňuje financovať údržbu. Ďalším mestečkom hodným zastávky je Cancale, ktoré je vyhláseným rajom ustríc. Lovia sa na ploche 400 ha a vedia ich tu ponúknuť úplne čerstvé, chutné, na úrovni a veľmi romanticky priamo na pláži. Čo si však rozhodne netreba nechať ujsť je kláštor Mont Saint Michel. Rieka deliaca Bretónsko a Normandiu ho síce "natesnotku pridelila" Normanďanom, ale impozantné, z ničoho nič sa zjaviace bralo a kláštor postavený ako jeho integrálna súčasť, berú dych. História benediktínskeho kláštora sa začala písať v roku 708 (!) na počesť Archangela a v 10-tom storočí sa v opátstve usídlili Benediktíni, ktorí v kláštore žijú dodnes.. Kláštor je aj ukážkou vojenskej architektúry, mal totiž za úlohu chrániť pobrežie. Rovnako ako množstvo ďalších pevností, ktoré sú postavené na ostrovčekoch popri pobreží. Niektoré z nich sú prístupné suchou nohou, dvakrát za deň :-). Bretónsko je totiž známe tiež ako miesto s najväčším rozdielom medzi najnižším odlivom a najvyšším prílivom na svete. Rozdiel vodnej hladiny tu dosahuje 12 metrov!.. Skúste ešte niekde inde na svete pohľadať dopravné značky upozorňujúce na nebezpečenstvo vysokej vody a "cestovné poriadky" prílivov... Tie si treba všímať a strážiť. Pozornému oku totiž neuniknú stopy vlhkosti a rias vysoko na múroch mestečiek. Mohlo by sa vám stať, že vám more zoberie auto alebo niekde zaviaznete na 12 hodín, do ďalšieho odlivu :-). Bretagne je plná zážitkov a dojmov, milých ľudí, chutnej stravy, histórie a kultúry, zaujímavej architektúry, pritom pokojná a útulná. Nepatrí medzi najlacnejšie destinácie, ale určite stojí za to aspoň raz v živote ju vidieť. Alebo že by viackrát?.. :-)